Časom vo mne dozrelo rozhodnutie zmierniť konzumné drancovanie planéty svojou troškou do mlyna - používaním biologicky úplne odbúrateľných pracích a umývacích prostriedkov alebo takých, ktoré sa odbúravať v prírode ani nemusia. Mierne úsmevná predstava, keď si uvedomím, akým významným činiteľom na Zemeguli asi som. Ale nezdá sa mi to zbytočné. Každá maličkosť sa prejaví - aj keď ju nevidíme hneď a možno nikdy ani ako takú. No z maličkostí sa tvoria veľké veci. Ako z kamienkov mozaika (krásna alebo škaredá, dobrá alebo zlá).
Vidím, že to nebude ľahké, minule v obchode na mňa priam skákali zlacnené pracie prášky - pár kíl za 6,99 € (veľmi veľa praní), pričom marseillské mydlo natur, ktoré chcem používať na pranie bielej bielizne, stojí od cca 3,50 € za 300 g kocku (pomerne málo praní). No nič, ťažko na bojisku, ťažko na bojisku...
Ešte niečo - prečo práve marseillske mydlo? Je prírodné, odporúča sa na umývanie pre ľudí s alergiami a so suchou pokožkou, môže sa používať aj na pranie, neničí prírodu.
Dnes som sa teda slávnostne vrhla na prvé pranie s marseillským mydlom natur, a poďho hneď vyvárať. Ponúkam vám skrátenú verziu tohto dôležitého procesu. :-)
Mydlo som nastrúhala na jemnou strúhadle, dala do nádržiek na prášok (tak za hrsť), priliala troška octu, do nádržky na aviváž som kvapla pár kvapiek levanduľovej silice. Stlačila som gombík a začala sa tešiť na výsledok.
Výsledok sa dostavil troška iný, ako som očakávala. Mám takú vyváraciu práčku, ktorá vyvárala nádherne - ale dnes som zistila, že to bola zásluha najmä bieliacich práškov, ktoré som používala doteraz. Dnešná bielizeň nebola taká skvúca - určite je čistá, ale že by bola žiarivo biela... po levanduli ani chýru-ani slychu, zato však všade vyvoniavalo marseillske mydlo. Ja tú vôňu milujem, ale čo mužík, keď sa domov vráti?
No nič, vidím, že som sa znova preskočila nejaký krok v príprave.
Čo ma však nesmierne potešilo, bolo to, že z práčky pri vypúšťaní vody prestal vychádzať taký všelijaký sajrajt (či ako to nazvať) - hadicu vypúšťania tu nemôžeme napojiť priamo na odtok, takže pekne vidíme, čo z práčky ide von do vane. Žeby predsa len úspech?
Nabudúce vyskúšam toto:
- bielizeň najskôr vyvarím klasicky v hrnci na sporáku (s nastrúhaným marseillským mydlom, jasnačka) a až potom ju dám do práčky
- v práčke ju operiem s marseillským mydlom, ktoré nasypem do bubna
- po vypratí dám do bubna pár kvapiek silice a nechám prepláchnuť a vyžmýkať.
A potom sa ozvem, ako to dopadlo.
Prípadne si kúpim ešte mydlové orechy a pridám ich k mydlu.
A nájdem si nejaké rady na nete.
P. S. Mužík prišiel domov a z marseillským mydlom voňajúcich tielok a vreckoviek bol hneď nadšený.
Ahoj,
OdpovedaťOdstrániťnie je dobre miešať mydlo a ocot - ocot zreaguje s mydlom a výsledný produkt neperie ;) Ocot má ísť do plákania, ako aviváž.
Ďalšia vec - samotné mydlo, ak ho má byť dostatočné množstvo na vypranie bielizne, dosť pení a to pračky nemajú rady. Preto ľudia vymysleli tie pracie "slizy" so sódou - tieto nepenia až tak veľmi.
A ešte jedna vec - mydlo bielu bielizeň nikdy nevyperie dobiela - kedysi sa to riešilo tak, že vypraté veci sa zamokra dali na slnko a tam sa usušili - UV lúče ich bielili, kým vyschli. Dnes si môžeme pomôcť perkarbonátom sodným (rôzne prášky "na škvrny"). Perkarbonát sa rozkladá na peroxid vodíka a ešte čosi ďalšie, rovnako neškodné. Peroxid bieli prádlo.
(Perkarbonát majú aj v Kauflande v regáli pri sóde, je to taká plastová okrúhla dóza, neviem aký má ten produkt presne názov, ale je to čosi ako "soľ na škvrny". )
Ja periem vlastným mydlom a sódou už viac ako rok a som spokojná. Pracie mydlo si sprav sama a budeš to mať lacnejšie a stopercentne bez "chémie" ;)
Duun, ďakujem, si veľmi milá, dobré rady nad zlato...nad eurá, chichi! Vyskúšam.
OdstrániťOd octu bola bielizeň cítiť aj po uschnutí, asi som dala veľa, aj keď až ako aviváž.
Pa!
Kleopetra