Bolo sychravé, chladné počasie.
Február alebo marec. Hŕstka ľudí sa stretla na mestskom
cintoríne pri dome smútku, kde sa práve začal iný pohreb. Všetciprišli načas a vydali sa na cestu k hrobu. Najnutnejšie kresťanské rozlúčenie sa malo odohrať iba tam.
Sestra zomrelého držala v ruke pevnú papierovú tašku. Keď sa k niektorým prítomným priblížila, tašku pootvorila a sprisahanecky do nej mrkla. Vnútri bol spopolnený nebožtík. V urne.
Rozpršalo sa a fúkal studený vietor.
K odkrytému starému hrobu sa dalo dostať len ťažko. Nespevnený chodník bol samé blato. Našťastie, niektoré hroby po ceste mali vybetónované úzke plôšky, jediné bezpečnejšie miesta.
Hrob mal vrchnú kamennú dosku odsunutú len málo - práve tak, aby sa vošla nová urna, ale aby sa nedalo nazerať dnu.
Sestra zomrelého držala v ruke pevnú papierovú tašku. Keď sa k niektorým prítomným priblížila, tašku pootvorila a sprisahanecky do nej mrkla. Vnútri bol spopolnený nebožtík. V urne.
Rozpršalo sa a fúkal studený vietor.
K odkrytému starému hrobu sa dalo dostať len ťažko. Nespevnený chodník bol samé blato. Našťastie, niektoré hroby po ceste mali vybetónované úzke plôšky, jediné bezpečnejšie miesta.
Hrob mal vrchnú kamennú dosku odsunutú len málo - práve tak, aby sa vošla nová urna, ale aby sa nedalo nazerať dnu.
Dlho sa nič nedialo.
Prítomní sa navzájom nepoznali. V skupinkách si medzi sebou vymieňali spomienky a momentálne dojmy. Hádali, čo sa nebohému naozaj prihodilo.
Prítomní sa navzájom nepoznali. V skupinkách si medzi sebou vymieňali spomienky a momentálne dojmy. Hádali, čo sa nebohému naozaj prihodilo.
Vedeli o lekárskej správa o zástave
srdca, ale aj o byte plnom krvi, ako ho vraj našla sestra. Vedeli o rýchlom
odvoze tela a jeho okamžitom spálení ešte pred príchodom sestry a vraj bez jej súhlasu. Vraj pre dezolátny stav.
Rozkladalo sa od pondelka predpoludnia do štvrtka v noci v nevykúrenom starom byte. Sestra
vraj nemala čas či čo, aby zo zahraničia pricestovala skôr ako v piatok. Brat sa jej nehlásil – a ani nikomu inému – od pondelka. Ostatná
rodina bola sestrou a jej pomocníčkou telefonicky varovaná, vraj nesmie k bytu – a tobôž doň – v žiadnom
prípade prísť. A tak nejakí cudzí muži vo štvrtok v noci otvorili dvere do bytu a zavolali záchranku. Kým prišla sestra, bol nebohý spálený. Len tá krv v byte... Vraj.
Čas bežal, kňaz neprichádzal. Prešlo asi tridsať minút. Vietor
fučal a plieskal ľadové kvapky prítomným do tvárí. „Mohlo by to ešte primŕzať,“ snažila sa drsnosť
počasia odľahčiť jedna príbuzná.
„Netreba sa ísť za tým kňazom pozrieť?“ Začali sa ozývať dámy, ktorým viac ako komukoľvek inému záležalo na kresťanskom pohrebe. Sestrina pomocníčka vytiahla mobil a niekam telefonovala. Urgovala termín pohrebu, kňaza alebo hocičo.
Ostatní stáli v rozpakoch, niektorí podupkávali. Od nôh oziabalo.
Sestra sa pozrela na hodinky. "Všetko som dopredu objednala a pred chvíľou ešte vytelefonovala!" rozčuľovala sa. Jednu príbuznú to zarazilo. Sestru telefonovať nevidela, hoci s ňou bola po celý čas. Sestra sa presúvala rozhorčene od jednej skupinky k druhej. Vyzerala, že je pripravená na protest odísť. Ktovie či s urnou alebo bez nej. Ale boli tu príbuzné – dámy. Tie nemali vo zvyku len tak sa vzdať toho, čo pokladali za správne. „Idem sa pozrieť za kňazom,“ vyhlásila rezolútne najmladšia z nich, mala niečo vyše šesťdesiat rokov. „Znova strká nos do vecí, do ktorých ju nič,“ pomysleli si tí, ktorí ju už v akcii zažili. Dáma sa stratila medzi stromami a ostalo mĺkvo.
Jedna príbuzná začala ťaživo pociťovať absurdnosť situácie a hystericky sa zachichotala. Možno aj preto, že pohreb na žiadosť sestry zosnulého pripravila. A potom, deň pred obradom, sestra zavolala, že všetko vybavila sama a iné je treba zrušiť.
Prešlo asi pätnásť minút. Pocit zimy sa stupňoval.
„Netreba sa ísť za tým kňazom pozrieť?“ Začali sa ozývať dámy, ktorým viac ako komukoľvek inému záležalo na kresťanskom pohrebe. Sestrina pomocníčka vytiahla mobil a niekam telefonovala. Urgovala termín pohrebu, kňaza alebo hocičo.
Ostatní stáli v rozpakoch, niektorí podupkávali. Od nôh oziabalo.
Sestra sa pozrela na hodinky. "Všetko som dopredu objednala a pred chvíľou ešte vytelefonovala!" rozčuľovala sa. Jednu príbuznú to zarazilo. Sestru telefonovať nevidela, hoci s ňou bola po celý čas. Sestra sa presúvala rozhorčene od jednej skupinky k druhej. Vyzerala, že je pripravená na protest odísť. Ktovie či s urnou alebo bez nej. Ale boli tu príbuzné – dámy. Tie nemali vo zvyku len tak sa vzdať toho, čo pokladali za správne. „Idem sa pozrieť za kňazom,“ vyhlásila rezolútne najmladšia z nich, mala niečo vyše šesťdesiat rokov. „Znova strká nos do vecí, do ktorých ju nič,“ pomysleli si tí, ktorí ju už v akcii zažili. Dáma sa stratila medzi stromami a ostalo mĺkvo.
Jedna príbuzná začala ťaživo pociťovať absurdnosť situácie a hystericky sa zachichotala. Možno aj preto, že pohreb na žiadosť sestry zosnulého pripravila. A potom, deň pred obradom, sestra zavolala, že všetko vybavila sama a iné je treba zrušiť.
Prešlo asi pätnásť minút. Pocit zimy sa stupňoval.
Potom sa spoza stromov vynorila dáma aj s kňazom.
Oslovila ho, ako odchádzal z cintorína, z pohrebu, ktorý videli v dome smútku.
Kňaz neotáľal a okamžite pristúpil k obradu. Základné zložky pohrebnej reči zvládol bravúrne – jej obsah sa dozvedel cestou. Dáma mu povedala, čo o živote zosnulého syna svojej sesternice vedela. A tak sa pozostalým dostala chváloreč na zosnulého, jeho oplakávanie i útecha, spojená s kresťanskou nádejou. Všetko v časovom rozsahu rešpektujúcom skoro hodinové čakanie. Urna s popolom zosnulého spočinula v pootvorenom hrobe pri starom otcovi, matke a starej matke.
Bol slobodný a bezdetný.
Kňaz neotáľal a okamžite pristúpil k obradu. Základné zložky pohrebnej reči zvládol bravúrne – jej obsah sa dozvedel cestou. Dáma mu povedala, čo o živote zosnulého syna svojej sesternice vedela. A tak sa pozostalým dostala chváloreč na zosnulého, jeho oplakávanie i útecha, spojená s kresťanskou nádejou. Všetko v časovom rozsahu rešpektujúcom skoro hodinové čakanie. Urna s popolom zosnulého spočinula v pootvorenom hrobe pri starom otcovi, matke a starej matke.
Bol slobodný a bezdetný.
Smútočné zhromaždenie sa vydalo na kar. Len jedna príbuzná sa ho odmietla zúčastniť, čo sestrinu pomocníčku a jej dcéru rozhorčilo.
