AKO som sa vychytila EKO prať, časť druhá, zďaleka nie posledná

Tento príspevok by sa mal volať aj Ako som sa vychytila eko-eko prať, pretože bude aj o stránke, kde ponúkajú ekologické pracie prostriedky za normálne ceny... a aj o nedokončenej výrobe môjho pracieho gélu.

Po prvom pokuse a úspechu, ktorý nebol celkom podľa očakávania (tu), som si čo-to doštudovala o eko praní a eko pracích prostriedkov. Zistila som napr., že ceny hotových eko pracích prostriedkov sú riadne vysoké  (radšej si ich budem vyrábať sama), že na pranie bielej bielizne treba pridať k mydlu aj prírodný bieliaci prostriedok, ako používať ocot, aby pračka neskamenela vodným kameňom (1 najhorúcejší prací cyklus bez bielizne, len s octom, ocot sa dá pridať aj do prania, bielizeň po ňom vôbec nesmrdí) atď.

Keďže som u Evik natrafila na recept na výrobu pracieho gélu a keďže som okrem pracej sódy mala všetko, vybrala som sa ju kúpiť - nechcelo sa mi čakať 2-3 dni, kým mi ju doručia z internetového obchodu. Milá pracia sóda však nikde. Predsa som teda ostala závislá na internetovom obchode, ale myslím, že to bude stáť zato - narazila som totiž na stránku  www.eko-eko.sk, kde sa mi páčili nielen produkty, ale aj ceny. Hneď som si objednala, čo na výrobu pracieho gélu potrebujem (a aj iné potrebnosti) - mali však práve dovolenku, tovar dostanem až tento týždeň (od 4. 3. 2013) - a po doručení napíšem, ako som spokojná.

Medzitým som nevdojak vyrobila základ na prací gél - pôvodne to malo byť tekuté mydlo do sprchy. Zobrala som asi tri kusy, také zvyšky nedomíňaných mydiel (dve s lanolínom a zafarbené, jedno nefarbené z bio mydlovej hmoty), nastrúhala som ich, odvážila a rozpustila vo vodnom kúpeli v pomere 30% mydla:70% vody. Rozpustiť sa rozpustili krásne, no po vychladnutí stuhli. Od oka som pridala vodu a znova rozpustila. Po vychladnutí hmota stuhla - síce menej než predtým, ale stále príliš. Toto som opakovala ešte dvakrát, no konzistencia sa nepriblížila konzistencii tekutého mydla, nakoniec som získala sliz - zistenie, že sliz nie je niečo odporné a že mi nevadí, ma potešilo, ale chcela som sprchový gél, tak som trvala na géli. Už sa mi ale nechcelo neustále dolievať vodu a zohrievať, preto som svoj krásny, ružovučký a voňavý sliz odložila na neurčito (chvíľu sa ponevieral v kastróliku na stole v kuchyni a mlsný mužík sa priznal, že by z neho ochutnal - niekedy je chudák v rozpakoch, čo sa dá v našej kuchyni zjesť a čo nie, hlavne keď je kozmetika v procese výroby a v štádiu vývoja, je na pohľad vábivá a na vôňu lákavá).

Po nejakom čase mi napadlo, že zo slizu neurobím tekuté mydlo do sprchy, ale prací gél na farebnú bielizeň. A k nastrúhanému marseillskému mydlu pridám ten bieliaci prírodný prostriedok na biele veci z eko-eko.sk a mám vystaráno na oboch frontoch - farebná bielizeň sále farebná a biela bielo skvúca!
A sprchový gél si vyrobím nejak inak.

Tak sa už teším, ako mi cez týždeň príde všetko, čo potrebujem, a znova budem mixovať a testovať. Potom napíšem.

Medzitým budem pokračovať v praní iba s nastrúhaným marseillským mydlom v bubne - trochu som zvýšila dávku a účinok je lepší, hoci na bielej bielizni nie dokonalý.

Dotvorenia!