Prvýkrát som ho odlievala do drevenej formy s vrchnákom, ktorú som ukoristila francúzskym vinárom - pôvodne v nej bolo zabalené víno (dostali sme ako darček) a všelijaké k nemu potrebné veci (otvárak, nálievka...).
Drevená forma s vrchnákom je super. Nanešťastie, ignorovala som skúsenosti mydlárov, ktorí radili, aby som papier na pečenie, ktorým formu vyložím, pripevnila lepiacou páskou. Veď načo. Tak sa mi papier pri liati mydlovej hmoty vzpriečil a časť z nej som vyliala do drevenej formy. A už je, chudinka, vyžratá. Ale ešte čo-to vydrží - aj preto, že odteraz ju budem šetriť a dodržiavať dobré rady.
Škoricové mydlo je úžasné - hlavne pre milovníkov škorice, chichi! Odporúčam však nemiešať škoricu - ani mletú, ani silicu - s inými silicami a vlastne čímkoľvek iným, škoricová vôňa (a aj farba) totiž prerazí a nezaujíma ju nič, len ona sama. Tak som prišla o silicu pomaranč a bergamot.
