Naši známi upravujú byt. Skoro dokončená je izba, predsieň, WC (posledne spomenuté ešte predchádzajúci majitelia priviedli do stavu OK), ostáva kuchyňa a kúpeľňa. A hoci som sľúbila, že neuvediem mená (ach, akoby ich poznal celý svet!), musím uviesť popis a fotky, pretože som nadšená!
Naši známi manželia si kúpili panelákový byt s rozlohou cca 35 m štvorcových, nemienili si ho však panelákovo zariadiť. Panelákovo v mojom i v ich slovníku znamená "v súčasnosti moderne", čiže chróm, drevotrieska, lamino a pod. S financiami pomohla rodina, aj preto sa toto dielko mohlo zrealizovať. A ešte pomohla zhoda okolností (používam radšej než "náhoda") - istý obchodík s nábytkom, ktorý milovali, sa chystal na rekonštrukciu, preto ponúkal zľavy. Nakoniec z rekonštrukcie upustil a išiel sa zrušiť, preto ponúkal ešte väčšie zľavy... A tak v ňom nakúpili (inak by na taký nábytok nemali). No a všetko, čo mohli, si urobili sami.
O ČO teda ide.
FILOZOFIA. Chceli drevo, francúzsky vidiek, pôvab, pokoj, krásu... majiteľka túto koncepciu nazvala provensálsky funkčný minimalizmus (je to jej know-how, prosím, rešpektovať, pod kópiu názvu neuviesť svoje meno). Chceli, aby sa nábytok v prípade potreby bez ujmy sťahoval spolu s nimi a aby ich prežil. A aby voňal a žil. A oni žli s ním. A kochali sa. Ak sa vám filozofia zdá priam oxymoronom, študujte fotky. A keďže neoplývajú peniazmi, čo sa dalo, si realizovali sami - maľovanie stien a dverí, okná sú vybrúsené, čakajú na renováciu počas tohto leta (rovnako ako kuchyňa a kúpeľňa, tak dúfam, že to stihnú, lebo už sa neviem dočkať). Jediné, čo ostane, sú podlahy po pôvodných majiteľoch. Čo už, keď nie sú z prírodných materiálov. Aspoň vyzerajú celkom pekne.
CHODBA. Tak by som túto kuticu síce nenazvala, ale dobre, komunistickí súdruhovia (týmto ich pozdravujem) takto veľkolepo nazvali priestor 1,37 m x 2,50 m, kde sa človek musí vysporiadať so 4 (slovom štyrmi!!!!!!!!!) dvermi... Do chodby by sa hodila nejaká minimálne vešiaková polica (ak nie priamo skriňa). Skriňa sa nezmestila. Chodbu teda vymaľovali provensálskou bielou (čo je taký púdrový odtieň), strop ostal biely (ale nie svietilo biely-biely, taký tlmenejší, mierne šedobiely), kúpili konzolový stolík, lavicu (obe drevené, farba slonia kosť a krémová). Pôvodnú vešiakovú policu chcú natrieť eko-farbou slonia kosť a vytrhnúť pôvodné vešiačiky a namontovať také iné, blízke ich štýlu. Aha, a ešte kúpili sedáky na lavicu. A zrkadlo. Krása.
IZBA. Znova troška nadnesený význam. Izba tu má (či musí?) spĺňať tieto ciele: byť obývačkou a spálňou, pracovňou a jedálňou. Čiže štyri ciele na 19,84 m štvorcových priestoru. Čo teraz? PANIKA! Ale nie, naši známi sa nedali zastrašiť a pripravili projekt vzdušného priestoru, kde sa funkčnosť a minimalizmus snúbi (ejha, to sa mi podarilo krásne napísať) s pôvabom a krásou francúzskeho vidieka. Pointou bolo celý priestor zladiť do svetlých farieb s výraznými doplnkmi, ktoré sa dajú obmieňať. Svetlé farby stien (provensálska biela ako v chodbe, strop bielošedý), svetlá farba dvier (slonia kosť), svetlá farba závesov (ecru) a skríň (slonia kosť) s doplnkami v červenej (paraván) a tyrkysovej (vankúšik, obraz), prípadne ešte v mätovej (keramická súprava) a fuchsiovej (fuchsiová je hudbou budúcnosti) a momentálne to vyzerá takto, zmena neskôr zaručená. Dôležité - kvety.
Zvažujú, či dať záclony (rímske). Podlaha ostala po pôvodných majiteľoch - laminát. Našťastie, aspoň dekór je prijateľný.
Okrem komody, police v spálni a stola je vlastne všetok nábytok v prírodných a pastelových farbách.
Ešte treba vymeniť stoličky v jedálni (na foto ich, našťastie, veľmi nevidieť) a doplniť rôzne odkladacie koše do rôznych častí police. A ešte musia nejako odieť torzo lampy, hm.
Nezabudnite si všimnúť luster. Jeeeej!
 |
| Obývačka |
 |
| Pohľad zo sedačky - vľavo dvere do kuchyne a ešte viac vľavo jedáleň/pracovňa |
 |
| Luster! :-) |
 |
| Časť obývačky, časť jedálne/pracovne |
 |
| Pohľad z chodby |
 |
| Spálňa |
 |
| Spálňa |
WC. Celé biele. Chystajú sa doplnky ako háčovaný zásobník na wc papier, stojan na wc papier.
KUCHYŇA a KÚPEĽŇA až keď budú hotové.
Samozrejme, je to môj pohľad, niekto sa tu na káve môže cítiť ako v skanzene, u starej mamy na dedine alebo vo vetešníctve. Bŕ.
Ale možno som niekoho oko i srdce potešila. :-) Svoje teda určite.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára