Jednohubky

     V to ráno Ela vstala skoro ako zvyčajne a začala sa chystať na návštevu. K dcére pricestoval vnuk z ďalekého mesta aj s manželkou a po omši ju prídu pozrieť. "Škoda, že sa nezastavili aj včera," pomyslela si Ela, "ale čo, nikdy neprídu hneď, ako pricestujú..." odohnala vyčítavé myšlienky. Rožky narezala na úhladné kolieska a začala ich natierať maslom. Už nebola najmladšia, ale práca jej šla od ruky. Aj seba ešte vedela obriadiť, len okolo domu robiť veľa nevládala. Unavila sa rýchlejšie než doteraz a často jej nedalo dýchať. Pred mesiacom dokonca doma odpadla. Sama sa vtedy prebrala a vytackala na priedomie, kde ju zbadali susedy. Ela si vzdychla. Srdce jej stislo a dáko sa rozbúchalo. Na lesklé maslo poukladala kolieska klobásy, plátky tvrdého syra nakájané na trojuholníčky a kúsky cibule. Zvrchu zapichla farebné plastové špáradlá. Pokrútila hlavou. "Aké jednoduché a ako chutia," povedala pre seba a šťastne sa usmiala. "Aj vnukovej manželke, a to je z veľkého mesta." Ešte raz pokrútila hlavou, akoby neverila, že niekomu z mesta môžu také prosté jednohubky chutiť, ale úsmev jej neschádzal z pier. Jednohubky starostlivo prikryla ražnou plachietkou a odniesla do prednej izby na stôl k ostatným dobrotám. Chvíľku si posedela na stoličke, znova sa jej ťažko dýchalo. Položila si ruku na srdce. Teraz bilo akosi pripomaly. Niekto vošiel. Nahla sa, aby lepšie videla do kuchyne, no nikoho v nej nevidela. "Už sa mi, starej osobe, marí," vzdychla si, "čo tu dakoho vyzerám, veď ani bránička nevrzla, ani na dvere nikto nezabúchal." Obišla ju zima a striaslo ju. "Čo, vyhaslo v peci?" pomyslela si a pokúsila sa vstať. Ale hneď zalapala po dychu a musela chvíľku počkať. Opäť sa pokúsila vstať. Zadýchala sa, ale na nohách sa udržala. Pri peci sa zatackala. Bolo jej chladno. Zdvihla z lády poleno a otvorila dvierka na peci. "No naj sa mi svete, veď horí," zadivila sa, ale polienko priložila. A potom, ako sa narovnala, jej znova stislo srdce, ale tak inak než kedykoľvek predtým.
     Elin pohreb sa konal o dva dni. Prišlo veľa ľudí. Aj kar bol pripravený, ako sa patrí, aby si žiadna klebetnica nemohla jazyk obtrieť. Jedla a pitia ako na svadbe. Po guláši sa na stôl nanosili koláče, pagáče, slané tyčinky a jednohubky. "Tieto chutia celkom tak, akoby ich robili starká," uznal jeden z vnukov, ten, čo ho iba na pohreb z práce uvoľnili. "No, veď to sú tie, čo oni sama v nedeľu pripravili," povedal ktosi.