sobota 27. januára 2018

Top s výrazom korzetu

V prvom rade musím napísať, že v šití nie som začiatočník. Zato som amatér - všetko doteraz som sa naučila sama, niečo mi veľmi správne ukázala mami. Veľa vecí som šila intuitívne, niektoré dokonca tak, ako na Stehu! No vedela som, že mi chýbajú základy dôkladnejšieho šitia a rôzne triky. A potom - nešila som už celé roky. Naposledy po dlhoročnej pauze pred 3 rokmi sako bez podšívky (teraz mu hovorím skúšobný model, lebo som úpravy na ňom prekresľovala do strihu a už sa teším, ako si z neho ušijem krásny kúsok z krásnej látky) a potom zasa nič - len zopár dákych opráv. Bola som nejaká zaseknutá. A túžila som to prekonať. Kúpila som si a pozrela zopár kníh o šití, aj o vysokom krajčírstve. A úplne najnovšie som našla blog Steh za stehem. Nesmierne inšpirujúce. Asi okolo Vianoc 2017 som ho začala intenzívne študovať a povedala som si, že si podľa dievčat niečo ušijem - ich techniky ma lákali.
Keď sme sa s manželom rozhodli ísť na ples, z túžby sa stala potreba - nemala som si čo obliecť k sukni. Krásne dlhej nadýchanej tylovej sukni (dar). Nie, do obchodu som nechcela ísť - polyesterovým kusom sa vyhýbam. Aj ten tyl by som radšej mala z iných vlákien...


Termíny sú na jednej strane dobrá vec - prinútia človeka pracovať systematicky. Na druhej strane, ak sú prikrátke, poriadne skomplikujú život. Termín do plesu bol šibeničný. 3 týždne - čo ale v kombinácii s pracovnými a inými povinnosťami znamenalo nejakých 5 celých dní šitia k dispozícii. O-ou!
Rozhodla som sa ušiť si korzet (hovorím mu láskyplne korzet, aj keď nie je ako od korzetiérky) s bázou z batistu a vrchnou časťou z hodvábneho taftu, ktorú by som podrazila popelínom.

STRIH: Burda 7/2001, strih 133, č. 38
                                                                https://screenshotscdn.firefoxusercontent.com/images/9301263c-8c2a-4626-837c-90e8824d72a2.png
MATERIÁL:
hodvábny taft fuchsia na vrchný korzet, popelín telovej farby na podrazenie taftu, pevný batist biely na korzetovú bázu (šije sa dvakrát), hodvábna niť fuchsia, bavlnená niť telovej farby, stehovacia niť, sublimačná fixka, špirálové kovové kostice 7 mm, kosticové ukončenia, sivá ripsová stuha z bavlny a viskózy 2,5 cm, šikmý prúžok telovej farby na začistenie spodného okraja bázy, bavlnené potničky, 2 ks otvárací korzetový zips 30 cm baklažánový, 2 páry zatvárania dedko - babka (ako na podprsenke).

Strih som už mala vystrihnutý z Burdy .... Raz som z neho šila, a hoci to bolo pred 16 rokmi, pamätala som si, že mi celkom sedel a pri šité nekládol odpor. Rozhodla som sa použiť rovnaký strih na bázu a aj na vrch - to mi poradili zo Stehu. Tiež mi poradili, aby báza bola čo najjednoduchšia, čo strih pomerne spĺňal. Trocha som nevedela, či mi strih bude sedieť aj po toľkých rokoch, ale bol to projekt plný prekvapení - sedel.

Pred šitím som batist aj popelín vyzrážala v teplej vode, potom vyžehlila. Batist som chcela telový, ale nemali, preto som ho namočila do vývaru z čierneho čaju. Ale aj farbiť treba vedieť, všakže. Môj pokus ostal mierne fľakatý. Nevadí, som poučená. A zvyšok sveta nevie, že to tak nemalo vyzerať. Hodvábny taft je materiál pomerne náročný na údržbu. Pôvodne som ho ani nechcela, ale nič iné z prírodných alebo poloprírodných materiálov (acetát, viskóza) vo farbe fuchsie, ktorá bola k sivej sukni jednoducho jedinou možnou alternatívou, nemali. Látku som pred strihaním prežehlila.

SKÚŠOBNÝ MODEL:
na skúšobný model nebol čas. Tak som si to aspoň myslela. Neviem, nakoľko som sa mýlila - v mojej situácii som asi zvolila správne. Povedala som si, že skúšobným modelom bude báza - a zdalo sa, že to funguje. Lenže taft podrazený popelínom (popelín má asi 120 g/m2) má iné vlastnosti než jemná bavlna, tak až pri skúšaní vrchného korzetu som zistila, že celkom správne neprilieha pod prsiami. Rovno na sebe som miesta zúžila. Chcela som takto zúžiť aj bázu. Báza však už mala tunelíky, musela by som párať, preto som urobila podľa taftového vrchu opravu na batistovej báze - kolmé záševky vedľa tunelíkov. Fungovalo to. Skúšobný model by naozaj ušetril čas. Len by mal byť z látky s podobnými vlastnosťami, ako bude hotový model.
                                                      Báza - záševky na zúženie vedľa tunelíkov
BÁZA:
z batistu som vystrihla 2 korzety. Odmeriavala som si a sublimačnou fixkou zaznačila presné 2 cm na švové prídavky. Chcela som šiť čo najpresnejšie - robila som takto prvýkrát v živote a sama som bola zvedavá, ako sa toto časovo náročnejšie rozhodnutie odrazí vo výsledku. Fixku som používala z časových dôvodov - na značenie stehovkou nebol čas. Každý korzet som zošila zvlášť - ako som čítala na Stehu. Jeden som zabudla vo výstrihu stabilizovať, druhý som stabilizovala krátkym, cca 2 mm strojovým stehom. STABILIZOVAŤ TREBA! Po zošití som rozžehlila švové prídavky, korzety som položila rubom k rubu a začala som ich k sebe prišívať tak, aby som vytvorila tunelíky, kam som ku koncu šitia vložila kostice. Ako písali na Stehu - tunelíky môžu byť max o 2 mm širšie než kostice, aby sa v nich kostica potom nepretáčala. To sa mi celkom podarilo.Všelijakými chmatmi sa mi podarilo aj nastrihať švové prídavky - zošila som tunelík, ako to šlo pretočila diely a nastrihávala, zošila ďalší tunelík, pretočila, nastrihávala... :-)







                Značenie sublimačnou fixkou                              Stabilizácia horného okraja                             2 korzetové časti



    Zošitá báza, skrátená, všitý biely zips, ešte bez kostíc

VRCH:
najskôr som prekreslila strih na popelín a vystrihla. Sublimačnou fixkou som si znova vyznačila švové prídavky. Popelínové diely potom tvorili strih na taft - snažila som sa s nimi manipulovať čo najmenej - zatiaľ ešte neboli vo výstrihu stabilizované. V tejto fáze som starostlivo špendlíkmi spojila popelínový strih z taftom, aby boli bez bublín či dáko pokrivené, a vystrihla. Zošila som ich spolu - čo zahŕňalo aj stabilizáciu výstrihu - po všetkých okrajoch asi 1,5 cm od okrajov látky. Strihala som na jednej látke (teda nie na preloženej, dvojitej) a musela som dávať pozor, aby som správne diely otočila, teda aby som ich mala zrkadlovo.
        
 Popelínové vystrihnuté diely ako strih na taft, zrkadlové strihanie
                                 



Dôsledné prišpendlenie, aby sa nič nepohlo








Keď sú diely spolu zošité, už sa ďalej s nimi pracuje ako s jednou látkou, písali na Stehu.








 

Zošila som pozdĺžne strany dielov, švové prídavky som rozžehlila. To bol ale náročný proces! Nemám šunku na žehlenie, v našich krajoch som ju zatiaľ ani nikde nenašla, preto sa mi princesové švy rozžehľovali nesmierne ťažko! Dokonca som pri tom pokrčila taft a toto pokrčenie sa mi vôbec nepodarilo rozžehliť! Na hodvábny taft naozaj pozor. Našťastie korzet nakoniec obopol telo a pokrčené miesta nebolo vidno.
Hodvábny taft nesmie prísť do kontaktu s vodou - ani praním, ani s kvapkami vody, ktoré by na ňom zostali. Keďže moja sublimačná fixka sa sublimovala vodou, na taft som ňou nemohla nič značiť. Na značky slúžil popelín.

KORZET:
zošitie - bázu a vrchnú časť som položila lícom k lícu a zošila spolu hornú časť. Obrátila som ich rubom k rubu, prežehlila. Potom som preskočila jeden krok - neprišila som bázu k popelínu začisťovacím stehom, použila som len perličkový steh a prišila bázu k popelínu tak, aby na tafte nebolo nič vidno. Ten preskok sa mi veľmi nevyplatil, vrch nebol taký stabilný, ako by som potrebovala, ale už som začínala byť v časovom strese. Bola streda a ples bol v piatok večer. Vtedy som už vedela, že sa ku korzetu vrátim ešte po plese a riadne ho dokončím, v piatok večer však musí byť pripravený!
                                                      Perličkový steh - báza prišitá k popelínu

Kostice - zmerala som si kostice a cvikacími kliešťami poodstrihovala. Treba si to natrénovať, nejde to zrazu a ľahko. Cvikačky treba mať na oceľ. Na konce som navliekla koncovky a kombinačkami ich pritláčala toľko a tak všelijako, až nakoniec poriadne držali. Navliekla som ich do tunelíkov bázy a zospodu zaistila pár ručnými stehmi. Snažila som sa o to, aby boli nad a pod kosticami v tunelíku 3 mm - ako radili na Stehu. Potom som šikmým bavlneným prúžkom začistila spodok bázy.

  Šikmým prúžkom začistená spodná časť bázy, zároveň skrytý krokvičkový steh na spodnom okraji korzetu - viď text nižšie

Zips - ZIPS! No to bola pasovačka! Keďže najkratšie som zohnala 30 cm zipsy a na bázu som potrebovala o pár cm kratší, dalo mi dosť zabrať, kým som prišla na spôsob, ako ich vpravím do korzetu tak, aby spodný nepretŕčal. Najskôr som do bázy všila biely, aby mi pekne ladil s prírodnými tónmi, a chcela som ho skrátiť, čo mi však nešlo. A nešlo. Rýchlejšou cestou bolo vhupnúť do auta a v piatok ráno (áno, v deň plesu) ísť na takmer druhý koniec mesta kúpiť zips rovnakej farby ako na vrchnej časti korzetu. Avšak oba zipsy boli rovnako dlhé, nemohla som ich všiť tradičným spôsobom, lebo oba bežce hore boli takmer na sebe a tvorili nepeknú vypuklinu. Aby bola vrchná časť pekná, rozhodla som sa všiť zipsy naopak - zapínali sa zhora dole. Vrch takto ostal pekne hladký. Bázový zips som prišila na stroji, vrchný zips ručne perličkovým stehom - aby boli perličky v rovnakom rozostupe, napichala som si do taftu jemne špendlíky. Inokedy to riešim značkami sublimačnou fixkou. Musím skonštatovať, že zipsový tanec ma stál naozaj veľa času.

                                                         Zips bázy a kostice na mieste
                                                        Zips korzetu - oba bežce sú po zapnutí dole. Áno, nevidno ich. :-)

Ripsová stuha - na páse som si odmerala obvod a ripsovú stuhu som urobila trošku užšiu, aby korzet držal. Krížikmi som  ju pripevnila ku kosticiam, medzi nimi navoľnila - ako písali na Stehu, a prišila zapínania. To bol nový životný pocit! Korzety sa stali mojím obľúbeným oblečením!


Švové prídavky vrchného korzetu - nastrihala som švové prídavky. Začistiť ich k popelínu som už nestíhala, k tomu sa ešte vrátim.
Začistenie spodného okraja korzetu - mala som kúpený bavlnený šikmý prúžok, ale akosi som si nevedela dať rady so špicom. Korzet je totiž vpredu do špica. A tak som sa vrhla na najkratšie riešenie - vystrihla som si podsádku podľa spodného okraja korzetu z taftu, ktorý mi ešte ostal (a chcela som si z neho ušiť štólu... orevuár, štóla)  a prišila som ju lícom k lícu korzetu. Obrátila som, rozžehlila, odstrihla som z vnútornej strany korzetu zo špica, aby sa mi pekne urobil špic na lícovej strane (Jana mala niekde návod, neviem, či na Stehu alebo v Sewing Budoir alebo v Módním pekle) a ručne prišívala skrytým krokvičkovým stehom k popelínu. Asi sa pýtate, čo je skrytý krokvičkový steh. No, ten som v rýchlosti objavila, keď sa mi nepodarilo urobiť normálny krokvičkový steh. :-D Samozrejme, je oveľa náročnejší ako ten pravý a určite ho vypáram a ušijem normálne. Vtedy však už bolo okolo 17:30, tak som nič nepárala. Lebo ešte som nemala urobené vlasy a make-up.
                                               Špic z rubu a! - skrytý krokvičkový steh


Potničky - potničky som všiť nestihla...

Nakoniec som korzet dokončila, aj mal úspech, ale aj chybičky, ktoré opravím:
- Na bázu som si kupovala čím menej farbené materiály, aby sa mi farby cez pokožku nedostávali do tela. Lebo keď sa človek potí, tak to doňho ide ľahšie. Avšak potom som ju nedostatočne hore prichytila, preto chvíľami mierne pretŕčala. Premýšľam aj nad tým, či by nebolo lepšie nabudúce pridať aj podsádku z látky korzetu, v tomto prípade z taftu, na bázu. Aby bázu nebolo za žiadnych okolností vidno.
- Preskočenie začisťovacieho stehu, ako som písala vyššie, podľa mňa spôsobil nestabilitu bázy - ťahala sa hore a chvíľami ju bolo jemne vidno. Navyše perličkový steh na jednej strane povolil - práca chvatná, málo platná - čo umožnilo jednej kostici tlačiť sa hore.
- Kostice by som na koncoch tunelíka stabilizovala pár stehmi aj na hornej strane - pre istotu.
- Kostice dám aj do stredových tunelíkov - tylová sukňa mala totiž tendenciu korzet dvíhať dohora, preto sa vpredu aj pokrčil.Možno by nebolo odveci dať kosticu aj k zipsu.
- Musím sa naučiť skracovať zipsy.
- Okolo zipsu prišijem malé koráliky.

Čo sa vyplatilo, bolo presné meranie a označovanie švových prídavkov - ušetrila som veľa času, lebo všetko krásne sedelo a nemusela som párať.

Šitie ma nesmierne motivovalo. Ďakujem dievčatám zo Stehu za rýchle a pomocné rady. :-)

Fotka najcelkovejšia - doma už v papučkách. Inak som mala krásne strieborne črievičky a malú striebornú kabelku do ruky...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára